"V koncesii vydanej na stavbu železnice sa predpokladali náklady na
postavenie pôvodného tunela 400.000 zlatých, z toho sa na uhorskej časti
malo preinvestovať 160.000 zlatých. Spolu sa na stavbu tunela
vynaložili tri milióny zlatých," píše Ďurček vo svojej viac ako
400-stranovej knihe, na ktorú zhromažďoval materiál desaťročie.
Vychádzajúc z literárneho diela stavebného riaditeľa Prvej
uhorsko-haličskej železnice Rudolfa Ritter von Gunescha tiež v jednej z
najdlhších kapitol knihy informuje, že kým podľa pôvodných plánov mala
byť stavba tunela ukončená v novembri 1872, jeho kolaudácia sa
uskutočnila až koncom septembra 1874.
Proces stavby ovplyvnilo nielen jej zdĺhavé schvaľovanie obomi vládami
rakúsko-uhorskej monarchie či charakter horského masívu, ktorý vytláčal
už vymurované úseky tunela, takže sa na mnohých miestach museli murovať
opakovane, alebo tuhá zima s výdatnou snehovou pokrývkou, pre ktorú
nebolo možné dopraviť na stavbu materiál ani pracovnú silu, ale i
epidémia cholery v roku 1872, počas ktorej zo stavby utiekla prevažná
väčšina robotníkov.
Podľa Ďurčeka je však "zaujímavý" celý úsek trate od zastávky Vydraň pri
Medzilaborciach po štátnu hranicu pretínajúcu Lupkovský tunel. "Má
charakter lesnej železnice, je tam dosť veľké stúpanie. Počas vojen, na
prevážanie vojenských vlakov, tam bolo potrebné veľké množstvo rušňov,"
ozrejmil pre TASR s tým, že za vznikom celého úseku železničnej trate
Humenné-Przemysl sú mocensko-politické dôvody počas nemecko-ruskej
vojny, keďže Przemysl bola v tom čase jednou z najväčších rakúskych
pevností. Pre civilné obyvateľstvo získala podľa neho trať význam až po
roku 1945, keď sa vybudovali veľké podniky v Humennom, Strážskom,
Trebišove, Michalovciach. "To sa zmenilo po roku 1989, keď sa tovary
presunuli na cestu. Cesty máme plné s rôznym tovarom, a na železnici sa
vozí len vyťažené drevo z lesov," uzavrel zamestnanec Železníc Slovenskej republiky, kronikár železničnej stanice v Humennom.
Ďurček vo svojej knihe financovanej s pomocou dvoch percent daní, ktoré v
jej prospech odviedli jeho kolegovia, vychádzal zo zápiskov staničných
kroník či z archívnych materiálov Železničného múzea v Bratislave. Na
viac ako 400 stranách prináša informácie o prevádzke trate, jednotlivých
pracoviskách, hnacích vozidlách, zamestnancoch, nehodách, ale i
železničiarskom športe, kultúre či archeológii. Históriu
hornozemplínskej železnice mapuje od jej vzniku pred 150 rokmi do roku
1990, v niektorých úsekoch i do neskoršej doby. Komplexné informácie
dopĺňa množstvo dobového i aktuálneho obrazového materiálu, mapy i
technické nákresy.